Červenec 2010

úvaha

20. července 2010 v 14:11 | VeRu$HTeCK ^w^
Čo je láska? Čo je sklamanie z nej? Aká je dnešná láska... Napíšem iba pár mojich zamyslení, pár svojich názor a poznatkov čo som zistila aká je a ako chutí sklamanie z tohto citu.

Aký je to vlastne cit, stručne povedané, je to cit k určitej osobe, ktorú máme veľmi radi, no toto by povedal človek, ktorý nie je zamilovaný. Lásku vidím ako silný cit medzi dvoma alebo jednou osobou k inej osobe. Je to nádherný cit, ktorý v nás môže pretrvávať veľmi dlho. Neustále myslíme na danú osobu, bolí keď s ňou nie sme, neustále nám chýba, trhá nám srdce ak ju uvidíme s ínymi osobami. Je to ako keby sme boli závislí na nikotíne. Bez tej osoby sme stratený ako keby sme chodili s dierou v hrudi a ani nevieme, že krvácame. Chodíme iba ako žívé mŕtvoly. Ani neviem prečo to tak bolí a máme chuť radšej umrieť, keď nič v danom momente nefunguje.
No v láske nájdeme aj radosť, ak môžeme mať osobu pri sebe a môžeme ju ľúbiť a ona ľúbi nás. Ibaže kiež by to tak bolo. Dnešná doba to neumožňuje a všetka láska akoby sa vytratila zo sveta. Všetci si chcú radšej užívať- posteľ, bez citov, neviazať sa. A tým chudákom čo stále veria na pravú lásku ostáva iba jedno a to čakať až kým ho smrť nerozdelí so svetom. Oplatí sa to vlastne?
Myslím, že asi nie, aj keď neprestávam veriť, že bude všetko dobré a raz bude môj život šťastný, ibaže občas to človek nezvláda a má svoje výkyvy. Prepadá ma panika pri pomyslení, že tu nie je keď to potrebujem, cítim tú dieru a ja sa nemôžem ani vykričať. Názor ostatných je, že iba preháňam, no kto ma pochopí lepšie ako ja? Nikto. Oni nevedia aká je to bolesť, keď sa zobudím a viem, že bol v mojom sne. Unavuje ma to, unavuje ma celá tá bolesť, no ako sa hovorí: ,,Kľud, ono to bude dobré." A mne ostáva iba jedna otázka: KEDY?! Kedy, sakra, všetko prejde, kedy nebudem mať pocit prázdnoty a budem vedieť prečo žijem, keď nie pre neho?

Možno sa vám zdá, že je to choré, prehnané, ale sú to reálne pocity a ťahajú ma nižšie a nižšie. A, že kto je tu silný. Ja to NIE SOM!